Andrej Hlinka
slovenský kňaz, politik a vedúca osobnosť slovenského národného hnutia
Narodenie	27. september 1864 Černová, časť Ružomberka, Slovensko
Úmrtie	16. august 1938 Ružomberok, Slovensko

Andrej Hlinka (* 27. september 1864, Černová, dnes časť Ružomberka) — † 16. august 1938, Ružomberok) bol slovenský kňaz, politik a vedúca osobnosť slovenského národného hnutia.

Andrej Hlinka bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918.

<script type=text/javascript> //

Život

Hlinka absolvoval teológiu na kňazskom seminári v Spišskej Kapitule v roku 1889 a pracoval ako farár na rôznych miestach, naposledy v Ružomberku. Už v mladých rokoch začal politickú kariéru v kresťanskodemokratickej Ľudovej strane, vedenej grófom Zichym. V čase, keď sa strana vzdala princípu národnostnej tolerancie, Hlinka z nej vystúpil a stal sa významným predstaviteľom pravicového krídla Slovenskej ľudovej strany. V roku 1897 sa stal redaktorom Ľudových novín, v roku 1906 založil Ľudovú banku a v roku 1910 slovenské tlačiarne v Bratislave. Medzičasom sedel v rokoch 1906-1909 väzení, pretože sa vyslovil proti národnostnému útlaku v Uhorsku a žiadal slovenské školy. Vo väzení sa stretol a polemizoval s neskorším maďarským komunistickým vodcom Bélom Kunom a písal a prekladal teologické diela. Keď ho napokon Vatikán uznal nevinným, maďarské úrady ho museli prepustiť.

V roku 1918 sa Andrej Hlinka stal členom novovytvorenej Slovenskej národnej rady, v prvých okamihoch bol za myšlienku jednotného „československého národa“, no túto myšlienku rýchlo zavrhol. V tom istom roku založili novú Slovenskú ľudovú stranu, ktorej lídrom sa stal Andrej Hlinka. Bol aj v delegácii svojej strany v lete 1919 vo Francúzsku na Versailleskej konferencii, kde žiadal autonómiu pre Slovensko. V roku 1924 bol vymenovaný za pápežského komorníka a v roku 1927 za apoštolského protonotára. V roku 1925 sa jeho strana premenovala na Hlinkova slovenská ľudová strana (v skratke HSĽS) a do svojej smrti bol Hlinka jej líder, hlavný ideológ a hlavný predstaviteľ. V rokoch 1918 až 1938 bol aj vodca frakcie HSĽS v česko-slovenskom parlamente (Národnom zhromaždení).

Ideológia

Jeho ideológia bola poznamenaná vlastenectvom/nacionalizmom, extrémnym klerikalizmom, antikomunizmom a antisemitizmom. Neskôr to boli ostré výčitky proti pražskému centralizmu. Ku koncu života koketoval aj s fašizmom (nie však v nemeckej podobe) a v roku 1938 krátko pred svojou smrťou uzavrel zmluvu o spolupráci s Konrádom Henleinom a politickým vodcom maďarskej menšiny v ČSR grófom Jánosom Eszterházym.

Keď sa jeho strana po Hlinkovej smrti s jeho zástupcom Jozefom Tisom na čele dostala v roku 1939 k moci a v prvej Slovenskej republike prevzala moc, stala sa z Hlinku kultová osobnosť nového režimu. Boli založené dve masové organizácie:Hlinkova garda, napodobenina nemeckej Sturmabteilung, a Hlinkova mládež, napodobenina nemeckého Hitlerjugendu.

Po obnovení Česko-Slovenska v roku 1945 a po príchode komunistov k moci bol Hlinka z dôvodu jeho negatívneho postoja ku komunistom a pražskému centralizmu zobrazovaný ako najväčší zločinec slovenskej histórie. Všetky diela, ktore o ňom vznikli v rokoch 1948 až 1989, musíme vidieť v tomto svetle.

Po Nežnej revolúcii (1989) bol tento negatívny obraz upravený. V roku 1991 uverejnenej Slovak National Biography je napísané „one of the most significant personalities in modern Slovak history, a nationalistic Christian politician and representative of Slovak autonomic efforts“. Jeho podobizeň zdobí dnes aj 1000-korunovú bankovku.